Poradňa

Bezpečnosť na internete

Dobrý deň,
odpovede su uvádzané priamo k jednotlivým otázkam:

1. V aktuálnom zneni zakona 610/2003 je poznámka, že "Tento zákon s nevzťahuje na obsah služieb, ktorý sa poskytuje prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, 1a) ak zákon neustanovuje inak".

Otázka znie: Existuje špecifický zákon (príp. výnos, vyhláška, nariadenie), ktorý sa vzťahuje na obsah takýchto služieb?

Odpoveď:
V zmysle zákona sa 610/2003 sa dajú chápať viac typov služieb - telekomunikačného charakteru (klasické služby mobilných operatárov, ako napr. hlasová služba), elektronické služby cez internet (napr. e-Government služby, internet banking služby, služby on-line obchodov atď.). Pre e-Government služby existuje rámcový Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy (v súčasnosti v štádiu novelizácie) a zároveň sa ho v určitom zmysle dotýka aj Výnos MF/013261/2008-132 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Na špecifické služby, využívajúce internet, existuje ešte množstvo špecifických predpisov (napr. zákon o elektronickom podpise pre elektronickú podateľňu), rovnako aj stále viac legislatívnych predpisov zavádza elektronickú formu vybavovania služieb nimi pokrytých.
V príprave je aj niekoľko ďalších zákonov, ktoré sa budú týkať elektronickej verejnej správy.

Okrem už uvedeného existuje aj Národná koncepcia informatizácie verejnej správy, ktorá síce nie je legislatívnym predpisom, ale okrem iného popisuje architektúru služieb e-Governmentu a požiadavky na ne.

2. Má slovenská legislatíva ekvivalent českého Zákona č. 480/2004 Sb., o některých službách informační společnosti, resp. ak nie, v ktorých zákonoch sú zahrnuté situácie uvedené v tomto zákone?

Odpoveď:
Nakoľko zákon č. 480/2004 Sb. transponuje Smernicu o elektronickom obchode, predpokladáme, že ekvivalentom je tým pádom Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode. Ďalšie legislatívne predpisy v súvislosti s informatizáciou spoločnosti je možné nájsť tu:

http://www.informatizacia.sk/legislativa-sr/684s

K samotnému zákonu o el. obchode aj tu:
http://www.economy.gov.sk/index/go.php?id=2256

3. Ako je legislatívne upravená zodpovednosť subjektov(prevádzkovateľ služby, koncový zákazník) v prípade, ak je služba (napr. internetové pripojenie daného počítača) zneužitá útočníkom takým spôsobom, že je spôsobená škoda (napr. nelegálny prevod z bankových účtov) a v princípe nejde dokázať, či škodu naozaj nespôsobil skutočný používateľ služby (napr. prostredníctvom nezabezpečenej alebo zabezpečenej bezdrôtovej siete, alebo aj drôtovej pri použití k útoku určených programových prostriedkov)? Aké mieru zodpovednosti by mal prevádzkoveteľ služby, koncový používateľ a akým spôsobom by sa mohli obhajovať?

Odpoveď:
Trestná zodpovednosť v oblasti informačno-komunikačných technológií je vymedzená v Trestnom zákone a čiastočne v Autorskom zákone (ten sa však otázky priamo netýka. Okrem toho sa pripravuje Zákon o informačnej bezpečnosti, ktorý pokryje niektoré ďalšie aspekty tejto oblasti informatizácie spoločnosti.
Dozornými orgánmi sú vo všeobecnosti najmä Polícia SR a Telekomunikačný úrad SR.
V prípade, ak pre daný prípad neexistuje legislatívne vymedzenie, miera zodpovednosti by mala byť definovaná na základe zmluvného vzťahu prevádzkovateľa a používateľa.

Vecne predpokladáme, že prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za ochranu svojich služieb (v miere, ktorá evidentne prislúcha jemu a používateľ ju nedokáže ovplyvniť), nakoľko si je následne možné uplatňovať náhradu škody podľa niektorých všeobecných predpisov (ochrana spotrebiteľa, ochrana súkromia a podobne), avšak tento postup je pomerne komplikovaný.